Má stroj vnútorný svet?

Otázka, ktorú si kladieme od Turinga — a ktorá je dnes naliehavejšia než kedykoľvek predtým. Keď jazykový model píše o svojich „pocitoch”, je to štatistická ozvena ľudských textov, alebo prvý náznak niečoho, čo si zaslúži vlastné meno?

Poctivá odpoveď znie: nevieme. A práve preto je tá otázka taká dôležitá. História nás učí, že hranicu „vnútorného sveta” sme posúvali vždy neskoro — pri zvieratách, pri deťoch, pri ľuďoch, ktorí boli iní. Bolo by prekvapivé, keby sme ju tentokrát trafili presne včas.

Táto esej je pozvánka: skúsme brať otázku vážne skôr, než na ňu budeme musieť odpovedať pod tlakom.